Po dlhšej dobe ďalšia narýchlo "zbúchaná" akcia. Teno krát smer Slovinsko, nenáročný terén vhodný na rozlietanie sa po celej zimnej prestávke s názvom Lijak. Lietacia zostava tento raz pozostáva s malou zmenou skoro taká istá ako na jeseń. Marek, Majo, Romča a Miro. Vo výbave sú dva nové padáky na otestovanie, jeden singel a jeden tandem. Odchod naplánovaný na pólnoc v stredu sa takmer podaril. Z malým, ale bezvýznamným meškaním nakupujeme drobnosti a vyrážame. Slovensko-Rakúsko-Slovinsko. Cesta prebehla bez problémov. Vačšinou všetci spali okrem VMV. Ten musel dodržiavať predpisy a doviesť ostatných do cieľa. Ráno okolo ôsmej schádzame z diaľnice (aj keď sme nemuseli, ale navigácia nás presvedčila) a malým horským priesmykom vchádzame do údolia zaliateho slnkom, pozorujeme okolité skalné útvary a trúsime poznámky o lietaní. Zastavujeme ešte v kopcoch a rozbaľujeme na odstavnej ploche pri ceste raňajky. Dlho netrvalo a už schádzame do doliny. Na prvom mieste je ubytovanie (aby sme nedopadli ako minule, keď sme ho do noci hľadali). Prechádzajúc dedinky sledujeme reklamné tabule s nápismi ako "Prenočište", "Sobe", "Privat" atď.,  zisťujeme situáciu (ak by bolo niečo lepšie) a cestujeme k jednému ubytovaniu, ktoré sme vopred zisťovali. Prichádzame k nášmu prenočišťu, ale domáca nie je doma, a bude až poobede. Skúšame ešte okolité usadlosti, oslovujeme pár domácich, ale márne. Tak meníme priority s tým, že to budeme riešiť až neskôr. Meníme kurz smer pristávačka, kde od miestneho "výpalníka" (pizzaman, šofér, lietač, správca v jednej osobe) zisťujeme podmienky pre lietanie a ešte možnosti ubytovania. Po krátkej debate sme usúdili, že to moc zmysel nemá a odchádzame na štartovačku. Nakoľko nie všetci sú zdatní letieť sami, cestou hore sa dohadujeme čo a ako. Dnes budeme lietať len na singloch padlo rozhodnutie. A tak Romča trocha smutne súhlasí. Po zaparkovaní auta a vybaľovaní vecí nás dobieha výpalník a už od nás pýta štartovné. Na výber moc nie je. Buď €5,- na deň alebo €15,- na 10 dní. Po vyplatení smutne odchádzame na štart, kde nás všetko prejde keď zbadáme pekný výhľad. Batohy skladáme k ostatním a doprajeme si malý oddych po 10 minútovom šlapaní na slnku. Zrazu som sa dozvedel, že jeden z českých lietačov ide dole na pristávačku zobrať niekoho a že bude mať voľné miesto. Tak si vravím, aspoň zlet dole a zoznámenie sa s novým padákom a potom už na ostro. Vybaľujem veci, obliekam sa a predvádzam časovo ukážkový štart. Je síce len 11 hodín, ale všetko už funguje ako má a tak sa držím pri kopci a stúpam. Už som aj zabudol na zlet a pozerám kde poletím. Len škoda, že som sa nenachytal poriadne. Žiaden foťák ani vysielačka, tak dnes bez fotiek a spojenia. Sám vo vzduchu pozerám na chystajúcich sa pilotov a odlietam preč. Výškové dostupy sú malé a tak sa občas "trápim". Preletím sa pozdĺž 15km skalnej časti údolia a cestou späť míňam aj Maja a po chvíli aj Mira.  Po vyše dvoch hodinách pristávam spokojný s prvým letom na novom padáku. Na pristávačke už čaká Romča a pomáha mi zbaliť. Za 15 minút sa k nám pridáva aj Miro a už si vymieňame názory. Majo ešte stále "visý" nad kopcom. Cez vysielačku mu oznamujeme že má ešte čas nech sa neponáhľa a mi zatiaľ zhodnotíme ubytovanie. Nasadáme do auta a odchádzame do neďalekého "Prenočišťa Edvina". Zvítame sa s domácimi a prezeráme si ubytko. Trocha nás zamrzí, že nemajú kuchyňu, ale čo je horšie žiaden internet. Bez spojenia so svetom? To snáď nie. Poďakujeme sa, že to moc neni to čo chceme, ale nechávame si to ako rezervu keby sme nič nezohnali. Ideme späť na pristávačku a vysielačkou dávame dole "pilota LM" :), ktorému sa samozrejme nechce, ale čas tlačí. Po jeho pristátí zvolávame poradu, hodnotíme situáciu a o štvrtej poobede dávame ubytovaniu prioritu č.1 a jedlu č.2. Nasadáme do auta, v ktorom je už pekný bordel a prechádzame pomedzi malé uličky v dedinách hľadajúc nocľah. V jednej dedine prichádzame k reštaurácii a tak volím výzvednú taktiku a oslovujem personál. Kuchár nám poradil neďaleký privát, v ktorom po malom vyjednávaní nachádzame náš domov na nasledovné obdobie a navyše k veľmi slušnému ubytovaniu získavame aj veľmi dobrú cenu t.j. €15,- na osobu za noc. Nie je čo riešiť, pomaly sa zotmelo a tak vykladáme veci, delíme postele a ideme späť do reštaurácie na večeru. Vyskúšali sme miestnu veľmi chutnú pizzu síce za €9 kus ale ... ušetrili sme na ubytku. Po večeri dávame sprchu, presso z kuchynského automatu a otvárame fľašu :) ktorá sa pri našich debatách vyparí. Odpadávame do postelí, a zaspávame s dobrým pocitom, že všetko dobre dopadlo.