Ráno ako každé iné ráno - zas sa nám moc nechcelo z postele. Tento krát nás z nej ale vytiahla vidina východu slnka v meste a predsa aj paraglidingový výlet môže byť spojený s odlovením páru "kešiek", v okolí. Výlet do mesta sa vydaril a pri výšľape na hradby nad Marosticanou sme sa síce zapotili, spávne nás však naštartoval do nového akčného dňa...ešte cestou z mesta odtrhnúť čerstvé granátové jablko (ktoviekomu zo záhrady), ochutnať nezrelé olivy a po raňajkách vziať padáky na plecia. A nasleduje podobná procedúra ako včera...tá istá štartovačka a síce iná zostava na tandeme, ale tak isto podarené štarty. Každý z troch padákov si plní svoje ciele: jeden zalieta pomaly až k pamätníku, druhý pristáva na vysnívanej - avšak neoficiálnej :) pristávačke, tandem vylietal takmer rovnoramenný trojuholník...A všetci aj zosadáme v takmer rovnakú chvíľu. A zas procedúra podobná včerajšku, čakáme na vývoz k autu (ešteže sa Tomáš kamaráti s tými čechmi, čo sú tu na kurze). Aby nebolo ľúto členovi našej výpravy čo neabsolvoval včerajší večerný zlet, vydávame sa ešte raz hore. Auto bude mať cestou dolu v rukách Marek, veď cestou ešte môže pohľadať nejaké kešky, ukryté blízko pamätníka. Dnes už štartovačku v 1500 m.n.m. nachádzame ľahšie, vzlietajú z nej ešte poslední z českej partie. A na záver my. Tentokrát žiadne nečakané medzipristátia, len posledná večerná termika a pokojný zlet na pristávačku. V tandeme sa už cítim ako doma, síce zatiaľ  len ako "spolujazdec", ktorý v prípade potreby a kľudných podmienok funguje ako autopilot. Pristátia sme opäť zvládli, aj keď niektorí paraglideri, baliaci svoje padáky, mali asi oči odvoteré poriadne dokorán, keď sme im leteli ponad hlavy. To zachvíľu sme ich mali tak otvorené aj my, keď sme pri balení sledovali českého druha, ktorý pristál pred telefónnymi káblami a padák prevesil cez ne. Čakanie na auto s Marekom nám skracovalo pozorovanie zázchrannej akcie, pri ktorej sa našťastie nezachraňoval človek, ale padák. Auto nakoniec prichádza, slnko zapadlo a my sa vydávame na putovanie za otvoreným obchodom a benzínkou. Nedeľa večer = benzínka na automat a z vytúžených tortellini vifónka, ktorá nám ešte zostala z domácich zásob. Nevadí, veď žalúdky zasýtime aj z nej. Záver z celého dňa, v nedeľu sa v Taliansku asi moc nepracuje. Uvidíme, čo zajtra. Nás čaká ďaľší (dúfajme) letový deň.