Druhý letový deň začal pekne zostra. Niektorí vstali včašie a navštívili miestne obchodíky. Ostatní to potiahli po včerajšom namáhavom dni až do pól desiatej. Nakoľko sa slnko dobíjalo cez okná dnu a oblaky v nedohľadne predpovedali vydarený deň, neostávalo nič iné ako sa odlepiť z príjemnej vodorovnej polohy a začať fungovať. Rýchle raňajky, návšteva kúpelne, niečo na seba obliecť a už sa balíme a odchádzame. Dnes volíme iný kopec (oproti včerajšiemu) s množstvom štartovačiek. Na úvod si prezrieme všetky ktoré nájdeme a volíme najnižšiu cca v 700m, kde je najmenšia "plnka". Auto parkujeme kúsok nad, vykladáme veci a už sa rozbaľujeme a chystáme. Vo vzduchu už pár padákov chytá prvé stupáky. Nie je na čo čakať. Jeden po druhom odlietame. Zo začiatku chvíle hľadania a trápenia, ale potom to už ide hore. Miestami nie je núdza o paťkové stupáky. Síce úzke, ale pri poriadnom náklone centrovateľné, vačšinou ale s poriadne zaujímavým a veselým nástupom a odchodom. Po pár hodinách lietania a pár stretnutiach sa v jednom stupáku, sa opäť všetci zlietavame na pristávačke. Dnes to je s dovozom auta zo štartovačky jednoduchšie, nakoľko tam stále vyvážajú kurzíkov a tak k jedným natlačíme jedného z nás a auto je po pól hodinke s nami dole. Nakoľko je ešte málo hodín, ideme vyskúšať ďalšiu štartovačku aspoň na zlet. A tak sa nakladáme a opäť stúpame hore serpentínami. Tentoraz ideme na štartovačku nedaľeko vojenského pamätníka. Ohúrila nás jeho veľkosť už z diaľky a tak neváhame a ideme sa pozrieť zblízka. Rozisahly objekt s niekoľkými vojenskými zbraňami z I. sv. vojny, krásne výhľady na všetky strany si pekne vychutnáme. Vo výške 1760m už nie je najteplejšie a dávajú nám to najavo aj zbytky prvého snehu naokolo. Nasadáme do auta a schádzame na štartovačku nižšie. Odbočujeme z cesty na krátku zvážnicu, vystupujeme z auta, krátky výstup na vyvýšeninu a zisťujeme, že sme mimo :), štartovačka je inde. Nevadí, rozkladáme padáky a štartujeme. Kopírujeme terén nikoľko metrov nad ním, oblietame stromy a kľučkujeme pomedzi kopce smerom k strmému zrázu nad rovinami. Jeden z nás (tandem) pristáva - nevydalo. Ja prelietam hranu s rezervou pár metrov. Naberám smer pristávačka. Ešte krátke svahovanie na hrane pred západom slnka a vyčkávanie na tandem. Hýbu sa, sú v poriadku a už šliapu na vyžšie miesto. Slko zapadá, prestáva to fungovať a neostáva mi nič iné ake letieť dole. Vychtunávam si let v "oleji", vyskúšam pár bežných letových figúr a som dole. Pristávam a balím. Za pár minút sú dole aj tandemisti. Onedlho prichádza aj auto so smutným vodičom. Všetci plný zážitkov z dnešného dňa odchádzame na ubikaci, kde v rýchlosti vykladáme veci a bežíme do najbližšej talianskej pizzérie kde si vychutnávame pravú taliansku pizzu v taliansku. Večer zakončujeme sťahovaním fotiek, krátkym rozoberaním letov a popíjaním rôznych drinkov. Je neskoro a odchádzame spať.