Pár členov sa rozhodlo pokoriť tento najvyšší vrchol slovenska. Akcia sa naplánovala takmer z jedného dňa na druhý, ale vzhľadom na nádherné babie leto to vôbec neprekážalo.

Všetko to začalo telefonátmi typu: "Ideš? - Ja idem". Zraz bol v podnelok 26.9.2011 o 5:00 v Liptovskom Mikuláši, kde sme sa napratali do jedného auta a cestovali do Tatranskej polianky odkiaľ bol výkop. Nasledoval krátky "nočný" teda ranný výstup na Sliezsky dom, kde sme absolvovali raňajky. Aby to nebolo také fádne ako pre väčšinu tých čo na štíte boli, naplánovala sa krajšia trasa spojená s lezením z poľského sedla cez pár štítov až na samotný Gerlachovský. 16 hodinová túra stála za to ..... Zo Sliezskeho domu sme s vychádzajúcim slnkom po pár hodinách dorazili do Poľského sedla kde sme si dali poriadny oddych spojený s jedlom a všetkým ostatným. Tesne pred sedlom nás obehol pár "robošov" len tak v montérkach a malým rupsačikom. Cítil som sa dosť trápne :). Nakoniec vysvitlo, že pod sedlom z druhej strany robia turistický chodník už niekoľko dní a ešte aj dlho budú. Zo sedla sme sa už s menším úsmevom pohli ďaľej. Po krátkej hrebeňovke smerom na Litvorov štít nasledovalo naviazanie sa na lano a konečne lezenie. Na čele stále ten istý ako doposiaľ - Majo, ktorý ako som si neskôr aj potvrdil, nemienil zľavniť z nastaveného tempa a hnal nás ďalej. Po krátkej prestávke pod Litvorovým štítom, na ktorý sme z časových dôvodov nešli, sme sa zastavili až na Zadnom Gerlachu, kde sme dovypĺňali brušný objem surovinami z batohov. Ešte pár fotiek smerom k cieľu a poďme. Po krátkom zostupe do Gerlachovského sedla, sme hneď začali stúpať na vrchol. Nemohlo nás už nič zastaviť. A tak aj bolo. Zastavili sme sa až pri kríži na samom vrchole - Gerlachovský štít. Aj keď so značným oneskorením, ale predsa. Trocha jedla, pitia, oddychu a fotiek a už sme klesali dolu do Batizovskej doliny. Stretáme pár posledných turistov. Niektorí z nich ostávajú na noc a robia si "posteľ". Posledné pohľady na kopce, dolinu, plesá. Čím viac sme dolu, tým menej slnka a viac tmy. K Batizovskému plesu prichádzame ešte bez čeloviek. Dopĺňame prázdne fľašky a so svetlom na hlavách sa púšťame dolu. Keby som vedel čo nasleduje, asi by som sa pridal k tomu chlapíkovi čo ostával na noc. Po asi troch hodinách turistiky kosodrevinou a lesom, prichádzame na cestu, ktorou sa tí pohodlnejší vyvážajú na Sliezsky dom. Asi 10km túra ma naozaj ubíja a pár krát som už odmietol pokračovať. Nakoniec, ale prichádzame k autu. Je 21:30, opäť tma. Všetci vyčerpaní, unavení ale šťastní, že všetko prebehlo bez problémov a nejakej zdravotnej ujmy.

Nasadáme do auta, a valíme do Liptovského Mikuláša od kiaľ sme ráno vyrážali. Všetko sa končí v miestnom pohostinstve dobrým jedlom a pitím.

Dúfam, že náš horský vodca naplánuje aj nabudúce takýto super výlet a zabezpečí aj také perfektné počasie aké sme mali dnes.

PS: už som sa zotavil :)